Budúcnosť už dnes
Izaiáš 21, 21 – 22 ,, Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť
budú ich ovocie. Nebudú stavať, aby iný býval, nebudú sadiť, aby iný jedol,
lebo vek môjho ľudu bude ako vek stromu a moji vyvolení užijú výsledok práce
svojich rúk “.
Bratia a sestry! Máme pred očami slová proroka Izaiáša, ktoré sú o novom
stvorení. Vieme od mala, že Boh stvoril celý svet. Všetko, čo urobil bolo dobré.
Vrcholom stvorenia je človek, stvorený na Boží obraz. Boh stvoril všetko, čo sa
nám páči aj čo sa nám nepáči. Vidíme na sebe, ale tiež vo svojom okolí ako On
krásne a dôstojne všetko stvoril. Obdivujeme prírodu, faunu a flóru okolo nás.
Možno už menej obdivujeme človeka, ktorý je korunou tvorstva. Ako čítame
v Biblii, všetko sa točí okolo človeka. Človek je stredobodom Božieho záujmu.
Prorok píše o domoch a bývaní, o práci ľudských rúk a jej výsledku. Všetci
túžime mať vlastné bývanie. Túžime po práci, ktorá nás môže naplniť a priniesť
uspokojenie a úžitok. Nemyslíme pritom len na seba, ale tiež na našich blízkych.
Záleží nám na tom, aby sme mali plnohodnotný život. Strechu nad hlavou a plnú
zásobáreň. Bytostne prežívame, že ľudský život je neustály zápas. Dnes nie je
vôbec ľahké postarať sa o seba a o svoju rodinu. O tom by mohli hovoriť mnohí
rodičia a starí rodičia, ktorí pracujú a strádajú pre svoje deti. Izaiáš prorokuje
o tom, čo nastane. Nové stvorenie v Mesiášovi, Kristovi. Výsledok je zaručený
v tom, že Pán Ježiš prišiel na túto zem. Všetko sa premieňa v nádheru večnosti.
Je o nás veľmi dobre postarané teraz, ale aj v budúcnosti. Stvoriteľ sa svedomito
stará nielen o zvieratá, rastliny, ale hlavne o človeka. Vidíme, že na tejto zemi
žijú obrovské i malinké zvieratá. Rastú majestátne stromy, nepatrné i maličké
rastlinky. My ľudia môžeme uznanlivo obdivovať, čo Boh učinil. Pozeráme aj
na seba a na ľudí všeobecne. Stvoriteľ všetko udržiava a zachováva poriadok.
Máme bývanie a máme jedlo. Toto predznamenáva našu budúcnosť, večnosť.
Bohu vždy záleží nielen na zvieratách, rastlinách, ale Jemu záleží aj na ľuďoch.
Najlepšie pozná naše potreby, požiadavky a ponosy. Teraz sme ešte v neistote,
ona zasahuje všetky plány a každý druh ľudskej práce.
Božie zasľúbenie sa isto splní! Stala sa preto veľká vec, keď Kristus ohlásene
vstúpil do dejín. Začalo plnenie slov proroka, ktorého meno znamená : ,, Boh je
spása“. Na prvotné veci zabudneme a nebudeme si pripomínať trápenie a bolesť.
Nebude to pre nás podstatné a nijako potrebné, lebo sa stane Nové stvorenie.
Viera oslobodzuje už dnes od beznádeje a nedôvery. Strom poznáme ako obraz
Božieho kráľovstva, ktorý vydáva tieň a je útočiskom pre nebeských vtákov.
Najstaršie stromy sveta sa dožívajú tisícky rokov. Izaiáš vyhlasuje to, čo všetci
čakáme. Nové stvorenie znamená naplnenie našich túžob. Námaha teda nie je
daromná a práca celkom bezvýsledná. Ako je zasľúbené, raz si budeme užívať
všetko to dobré, čo nám pripravil náš Stvoriteľ. Amen.
Juraj Gajdošoci
Bdelosť s vernosťou
Efezským 5, 14 ,, Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych, a zaskvie
sa ti Kristus.“
Bratia a sestry! Advent sa začal a my sa tomu máme prispôsobiť. Sústavne sa
niečo začína, aby sme neboli v našom živote iba na jednom mieste. Pán Ježiš
prišiel, aby nás zachránil a táto udalosť znovu ožíva. Myslíme preto v tomto
čase na naše hriechy, ktoré sú ťažobou nášho života. Na to, že Pán Ježiš je náš
Spasiteľ.
Apoštol Pavol pre prijatie nového života vyzýva na prebudenie sa. My
vieme, že spánok má svoj význam. Je to neoddeliteľná súčasť ľudského života.
Ľudské telo po každej námahe potrebuje odpočinok, občerstvenie spánkom. Noc
je nám znamením odpočinku, tvrdého spánku. Môže byť zlé a nebezpečné ak
nás spánok prepadne vtedy, keď to nečakáme. Môže sa stať hrozná tragédia.
Apoštol nás presviedča, že človek spiaci v duchovnom zmysle môže stratiť
najviac, večný život. Iste to nie je prehnaná a nadnesená myšlienka.
Nebezpečenstvo strateného života v tme hrozí nám všetkým. Duchovný spánok
sa nás môže zmocniť až tak, že zabudneme na svojho Pána. Každý kto sa
zaujíma len sám o seba, kto má záľubu vo veciach tohto sveta, usína. Taká duša
nepozerá na Pána a už nehľadá pravé svetlo. Tohto človeka väzní ľahostajnosť
a nezodpovednosť voči Bohu. Spánok spájame s tmou, ktorá sa zas spája
s konaním zla. Máme sa prebudiť z každej nevšímavosti, z bludu mamonárstva
a samoľúbosti. To, čomu nás učí apoštolské slovo má svoj lesk i dnes. Kristus sa
skvie vo všetkom a nad všetkým. Zlato zostáva zlatom aj v blate a v špine.
Kristus je svetlom, ktoré tma smrti nezhasína. On povedal: ,, Ja som svetlo
sveta“. Prorok Izaiáš k tomu napísal: ,, Tvoji mŕtvy budú žiť, mŕtve telá vstanú,
precitnú a jasať budú tí, čo bývajú v prachu; veď Tvoja rosa je rosou svetla;
a zem zrodí duchov zomrelých“.
Pavol, pred tým Saul, duchovne spal. Uvidel však pravé svetlo, zaskvel sa
mu živý Kristus, ktorého prenasledoval. Pavol vstal z mŕtvych. Pán mu otvoril
oči, aby našiel pravé svetlo. To svetlo je také jagavé, že ho najlepšie identifikuje
viera človeka. Vstať z mŕtvych je možne aj hneď teraz, ale musíme sa zobudiť.
Často sme ako v snách a uspáva nás sebaistota, že všetko sami zvládneme.
Nezabúdajme, že Kristus vstal z mŕtvych, je prvotina. On nám dáva, čo je Jeho.
Adventný čas nám pripomína pohotovosť a aktivitu. Nech je naše srdce otvorené
pre Jeho príchod. Ohlásené sa raz stane skutočnosťou. Rátajme s tým
a nebuďme viac duchovní spáči. Amen.
Juraj Gajdošoci
Služba viery
Sk 6, 3 – 4 „ Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných
Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; my však budeme pilní na modlitbách
a v službe slova.“
Bratia a sestry, biblický text nás uvádza do požehnaného obdobia, keď pribúdalo učeníkov.
Doba vyžadovala, aby bolo náležite postarané napríklad o vdovy. Bola to stála každodenná
starostlivosť. Prikazuje to Zákon a je to Božia vôľa. Helenisti sa stali kritikmi nedostatočnej
pozornosti venovanej vdovám. Dvanásti zvolali všetkých učeníkov, aby sa rozhodlo, čo ďalej.
Vidíme spôsob riešenia problému, ktorý spočíva v spoločenstve. Všetci sa zídu, aby vyriešili
službu potrebným. Takto sa formuje cirkevný život prvého jeruzalemského zboru a kresťania
mali vtedy všetko spoločné.
Do služby obsluhovania boli zvolení osvedčení učeníci, Štefan, Filip, Prochor, Nikanor,
Timon, Parmén a Mikuláš. Bolo ich sedem, ale my poznáme predovšetkým diakona Štefana,
prvého kresťanského mučeníka. Diakon, po starom jáhen, znamená služobník. Podobní
služobníci boli v jeruzalemskom chráme, ale aj v synagógach. Potrebovala ich rovnako
kresťanská prax. Diakoni sa starali o praktické veci pri bohoslužbe a mali tiež na starosti
členov zboru. V knihe Skutkov sa pre nás odvíja bežný život prvého kresťanského zboru,
ktorý vznikol v Jeruzaleme. Tvorili ho bývalí židia i pohania. Dvanásti učeníci boli vtedajším
vedením zboru, zabezpečovali službu slova a hmotnú pomoc členom zboru. Cirkev na tom
stojí rovnako dnes, keď sa usiluje slúžiť slovom Božím a praktickými darmi. Vyžaduje si to
viera v Pána Ježiša!
Slúžili ako len mohli : „ A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi
rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili “ ( Sk 6, 7 ). Slovo rástlo ako to povedal Pán
Ježiš v podobenstve o Rozsievačovi. Dnes prežívame skôr určitý pokles ako nárast učeníkov.
Hľadáme vhodné spôsoby cirkevnej služby, ktoré by priniesli väčší záujem o Božie veci.
Často sa predbiehame v nápadoch, zavádzame nové formy, ale bez očakávaného výsledku.
Čo teda robiť? Učeníci v Skutkoch sa modlia, hlásajú Slovo, núdznym poskytujú dary. Spolu
im išlo o Pánovu vec. Toto všetko si vyžadovalo trpezlivosť, pripravenosť, obetavosť, ochotu,
zásadovosť. Aby mohlo niečo rásť, musí to Boh požehnať. My sadíme, polievame, ale vzrast
dáva Boh. Preto je dôležité prepojenie modlitby, lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Ak my pre
niečo nemôžeme slúžiť, modlime sa za tých, ktorí slúžia. Ak nemôžeme dať dar, žehnajme
tým, čo dávajú.
Bratia a sestry, diakon Štefan bol výnimočný. Čítame o ňom, že bol plný viery, milosti
a moci. Bol ovplyvnený slúžiť, rozdávať milosrdenstvo. Potrebujeme kladné vzory, ako je
diakon Štefan. Situácia v Jeruzaleme nás dnes môže motivovať k vzájomným skutkom lásky.
Okolo seba vidíme rôzne možnosti služby, ale narážame na svoje vlastné sebectvo. Diakonia
je služba zo srdca, často neocenená a zaznávaná, ale pre cirkev veľmi potrebná. Jeruzalemský
zbor aj na tom vyrástol a zmocnel. Vidíme aj dnes, že modlitba je spojená s milosrdenstvom.
Nepochybne aj náš kresťanský zbor má bratov a sestry, ktorí podporujú núdznych.
Usilujeme sa pamätať predovšetkým na domácich viery. Realizovali sme rôzne dobrovoľné
zbierky, finančné aj hmotné. Pridali sme prostriedky tam, kde niečo stavali a rekonštruovali.
Popri tom sa modlíme za bratov a sestry, ktorí sú opustení, zranení nemocou, či nejakým
nedostatkom. Ťažko dosiahneme to, čo sa stalo vtedy v Jeruzaleme. Napriek všetkému sa
snažme vždy konať svätú službu. Amen.
Milostivý Pane Ježišu, obnovuj nám silu a schopnosť konať dobro dobrým aj zlým. Daj
nových učeníkov, kde je to najviac potrebné. Prosíme odpusť našu malovernosť, nedbalosť,
nezodpovednosť a prieberčivosť. Vyzbroj nás nadšením viery. Amen. Juraj Gajdošoci
Spoločná radosť
Jn 2, 1 – 3 „ Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Pozvali
na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. Keď chybovalo vína povedala matka Ježišova: nemajú
vína!“
Milí bratia a sestry, asi každý z nás už bol na nejakej svadbe. Zíde sa príjemná spoločnosť,
stoly sú pestro a štedro prestreté. Mladomanželia sa usmievajú a svadobčania sa zabávajú. Je
to ako niečo z iného sveta. Poďme sa pozrieť na jednu svadbu, ktorá bola v Káne Galilejskej.
Je tam aj Pán Ježiš, Jeho učeníci a Mária.
Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej. Nevieme kto sa žení a kto sa vydáva.
Nemáme konkrétne informácie o svadobčanoch. Vtedy sa muži a ženy zabávali oddelene.
Svadby trvali aj niekoľko dní. O vtedajších zvyklostiach nám podáva správu aj podobenstvo
O desiatich pannách a podobenstvo O svadbe kráľovského syna. Boli svadby, keď s pozvaním
sa odovzdal aj svadobný odev, ktorý sa vyžadoval na samotnej hostine. Z Písma sme poučení,
že Pán Ježiš je nebeský ženích svätej cirkvi. Raz príde a zoberie si ju k sebe do domu svojho
otca, ktorý je v nebesiach. Práve On na svadbe v Káne urobil svoj prvý veľký zázrak. Zmenil
vodu na víno! Pán Ježiš vždy robí divy, ktoré menia všetko v našom živote na inú väčšiu
kvalitu. Musíme Ho pozvať, aby bol s nami tam, kde sme my. Človek ľahko zmení víno na
vodu, ale nevie spraviť z vody víno. Došlo víno a to znamenalo, že svadba sa musí skončiť.
Vieme aj sami, že k hostine patrí dobré víno. Rozveseľuje myseľ a otvára dialóg. Niet vína,
niet chleba, niet života, to sú všetko stavy, kde pomôže Pán. Z vody na umývanie je zrazu
najlepšie víno. Voda v šiestich kamenných nádobách má nové použitie a význam evanjelia.
Voda tam bola pripravená podľa židovského zvyku očisťovania, bola na umývanie vonkajšej
nečistoty. Nové víno je Evanjelium, ktoré čistí naše duše. Mária nezmenila vodu na víno, ale
obracia sa k Ježišovi. Mária nehovorí Ježišovi, aby zmenil vodu na víno. Mária je človek, iba
konštatuje : „ Nemajú vína!.“ Ďalej sa len prizerá, tak ako všetci prítomní, tomu zázraku,
ktorý vychádza od Pána Ježiša. Potom svadobčania ochutnali zázrak a nebol koniec, ale
začiatok. Často aj nám dochádza, čo sme si svedomito a s rozhľadom pripravili pre seba, či
pre iných. Plánujeme všetko vopred, aby sa nič mimoriadne nestalo. Organizátori snáď
najznámejšej svadby v Káne pochybili? Nespočítali si dobre svojich pozvaných hostí?
Nepripravili si dostatočnú rezervu? Taká vec sa predsa plánuje dlho dopredu. Tu sa ukazujú
schopnosti ľudí a schopnosti Pána Ježiša. My ľudia máme svoje limity, hranice našich
možností. Pán Ježiš je Syn nebeského Otca, On môže a dokáže meniť menej na viac. Urobí,
čo chce a kedy chce, a to s hocičím. Na svadbe je veselo, je to niečo ako nebeská radosť. Pán
dáva mnoho nečakaných radostí všetkým, ktorí sú pri Ňom. Premieňa konce na začiatky.
Premení na dobré to, čo my nemôžeme zmeniť. Práve tam, kde niečo chýba, Ježiš robí
zázraky. Musíme práve Jemu povedať, čo nám už dochádza. Hovoríme to vierou, modlitbou
a dôverou. Uvedomme si, že sme Jeho hosťami. Pozýva nás k sebe na nebeskú hostinu. Dvere
sú otvorené a stačí len vojsť. Môžeme vstúpiť do radosti svojho Pána.
Pán Ježiš verejne ukázal, že je Mesiáš. Urobil zázrak a ešte mnohé budú nasledovať. Po
svadbe v Káne vyčistil chrám. On je s ľuďmi a rovnako je so svojim nebeským Otcom. Dáva
nádej a drží nad nami svoju ruku. S Ním je v našom živote všetko lepšie. Amen.
Modlitba
Drahý Pane Ježišu! Pomôž nám v tom, čo je pre nás ťažké. Úbytok našich síl nech
premôže Tvoja láskavá prítomnosť. Nemáme všetko, čo by sme chceli, ale Ty nám dávaj stále
vedieť, že máme Teba. Prosíme Pane, zmiluj sa nad nami. Pomôž poslúchať Tvoje slovo, aby
boli zázraky aj v našom živote. Odpusť nám hriechy a pripočítaj nám z Tvojich zásluh.
Prosíme o požehnanie pre seba a pre našich doma. Amen. Juraj Gajdošoci
Straty a nálezy
Lk 15, 3 – 4 „ Vtedy povedal im toto podobenstvo: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či
nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, dokiaľ ju nenájde? “
Bratia a sestry, milí zbožní čitatelia! Pán Ježiš často učil v podobenstvách, ktoré čerpali z bežného života ľudí.
Podobenstvo o stratenej ovci je obrazom Božej lásky, ktorá je najkrajšia, najlepšia a najväčšia. Mnohí počúvali
Pána Ježiša, aby sa poučili a našli Božie kráľovstvo. Stratení a zablúdení sú nájdení a pripojení k stádu,
spoločenstvu zachránených. Hoci sme hriešni a bezvýznamní, Pán Ježiš dal za nás svoj život. Uvedomme si to aj
dnes, napríklad, keď čítame tieto riadky.
Podobenstvo o stratenej ovci prináša radosť z nájdenia čo i len jednej stratenej ovečky. My tiež z času na čas
počítame straty, patria k životu, k podnikaniu či k našim plánom. Určite sa nám už stalo, že sme niečo užitočné
alebo pamätné stratili. Hľadali sme, prehľadali každý kút, ale darmo. Zodpovedný pastier ide hľadať stratenú
ovečku. Ostatné nechá lebo mu veľmi záleží aj na tej jednej jedinej. Našiel ju, vyložil si ju na plecia a spokojný,
radostný sa vracia späť. Pastier je starostlivý, dôsledný, poctivý a poriadny. Rovnako sa stará o všetky zverené
ovce. Ani jednu nechce nechať zahynúť. Za všetky rovnako zodpovedá a má ich rád. Po nájdení ovečky
nasleduje oslava tejto udalosti, na ktorú sú pozvaní priatelia a susedia. Pastier, hostiteľ, oznamuje všetkým : „
Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.“ Spoločne sa prežíva radosť i starosť. Navzájom
a v dôvere sa tu vytvorilo spoločenstvo porozumenia založené na pochopení a prijatí.
Môžeme si z toho zobrať ponaučenie aj pre náš zborový život, len keď spolu zdieľame radosť i starosť, má to
zmysel. Napríklad musím zdôrazniť i to, čo povedal apoštol Pavol, aby sme sa stále radovali. Viera je ako
bezbrehá radosť, ktorá sa vylieva zo srdca. V zhromaždení sa potešia smutní, zarmútení nájdu pokoj a odvahu,
nerozhodní riešenia a slabí silu. Skúšaní si nájdu nádej a nepouční múdrosť. Pastier sa delí so svojou radosťou,
lebo je veľmi veľká.
Poučenie z podobenstva o stratenej ovci má pre nás jasný a prítomný odkaz : „ Hovorím vám, taká bude
radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí
nepotrebujú pokánia.“
Pán Ježiš hovorí, že v nebi je radosť nad každým jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. Brat a sestra, ruku na
srdce, činíme pokánie? Samotné pokánie znamená zásadné odvrátenie sa od zlých ciest. Sme vôbec toho
schopní? Dokážeme sa obrátiť o stoosemdesiat stupňov a žiť nový život? Je to pre nás veľmi ťažké.
Z podobenstva vieme, že sme videní, ako žijeme, či v pokání alebo v zajatí vlastnej spravodlivosti. Nebo nás
vidí a neukryjeme nič zo svojho života. Dokonca, my nehodní hriešnici, sme zachraňovaní Pánom Ježišom.
Usilujme sa teda tak žiť, aby bola z nás v nebi aspoň aká taká radosť. Nebo znamená nebeského Otca, Božiu
nekonečnú slávu Trojjediného, myriady anjelov. Tam je radosť zo záchrany človeka, ktorý s pokáním uznáva
Pána Ježiša za svojho dobrého pastiera.
Sestry a bratia, nepremeškajme žiadnu príležitosť na hoci malé pokánie. Učme sa chovať v srdci dôveru
v Pána, aj keď sami sebe spôsobujeme zatratenie, alebo, keď sme už celkom stratení vo víre času tohto sveta.
Obráťme sa s dôverou k nášmu záchrancovi, Pánovi Ježišovi. Vyžaduje sa a očakáva sa naša iniciatíva, náš
postoj. Máme stále dosť a dosť príležitosti dokazovať vernosť a poslušnosť Pastierovi pastierov. Pozdvihnime
svoje hlavy v ústrety našej spáse. On prichádza, aby hľadal a spasil, čo zahynulo. Kto vôbec nečiní pokánie, je
stratený. Kto áno, našiel sa. Ľudsky by sme mohli ľahkovážne povedať, čo znamená jedna ovca. Stratila sa
a koniec. Boží pohľad je, že sa nemusí stratiť ani jedna. Potom je radosť v nebi, tam je len radosť, ktorú opísať
teraz ešte nevieme. Ak tam chceme mať účasť, bojujme o to celým srdcom. Hriešnik v zotročení hriechom sa
nedokáže skutočne radovať, ale cesta je otvorená i dnes.
Celé podobenstvo o stratenej ovci nám hovorí o Pánovi. Približuje Jeho činnosť, ktorú všeobecne nazývame
spásou. On je Pastier, ktorý sa stará o zverený ľud. Pastier je veľkolepý biblický obraz Božích dejín spásy.
Spomeniem pastierov praotcov viery, Mojžiša či kráľa Dávida. Spomínaný Dávid výzbrojou pastiera porazil
obávaného Goliáša. Pastier sa stal kráľom a dodnes tvorí taký predobraz Pána Ježiša. Každý dobrý pastier má
veľa povinností, keď sa má komplexne postarať o zverené stádo. Často nehľadí na seba, ale prednejšie sú mu
ovce. Z Písma poznáme známy a krásny dvadsiaty tretí žalm, kde Hospodin je pastierom Izraela. Pán Ježiš je
naším verným pastierom, Jeho hlas chceme vždy počúvať. On nás pozná po mene, čo vieme z evanjelia.
Podobenstvo si spodobnime pre náš súčasný život, keď sa cítime sami alebo stratení. Uvažujeme
niekoľkokrát za deň, či nás niekto hľadá. Rozmýšľame, či niekomu na nás záleží a či je niekto ochotný priniesť
za nás nejakú obeť. Môžeme sa kedykoľvek stratiť a zájsť do slepej uličky. Pasce života sú i také, že sa z nich
horko ťažko vyhrabeme. Celý deň je plný zápasov a márnych snáh. Pri hľadaní východísk nezabúdajme na nášho
dobrého pastiera. Nič nie je také, čo by nám prekazilo večný život, ak máme vieru a oddanosť k Pánovi.
Posilňujeme sa tým, že sme hľadaní. Učme sa láske, ktorá zachraňuje hriešnikov. Nepodliehajme klamstvám
pokušiteľa, ale trvajme na láske nášho Pastiera duší. Nech nás všetkých vedie Pane Tvoja moc najmocnejšia
a Tvoja najláskavejšia láska. Pomôž nám túžiť po pravom pokání. Amen.
Modlitba
Milostivý Pane Ježišu! Chválime Ťa, že sa mocne staráš o stratených a zablúdených na cestách tohto sveta.
Prišiel si hľadať a zachrániť nás biednych. Sami sa nevieme nájsť a vyslobodiť sa, ale Ty môžeš všetko.
Prosíme, Pane, o Tvoju láskavosť pre každý jeden okamih nášho nehodného života. Zľutuj sa nad nami, keď
pochybujeme a skoro sa dostávame do beznádeje. Odpusť našu neochotu k pokániu. Odpusť nám, že si myslíme
o sebe viac, ako treba. Považujeme sa za spravodlivých a nevinných. Prestávame vidieť svoj hriech a mizne nám
nutnosť činiť pokánie. Drahý Pane, prosíme o odpustenie všetkých našich hriechov. Daj nám úľavu od ťarchy,
ktorú nesieme a posilni nás na tele i na duši.
Ty počuješ, keď voláme o pomoc a poznáš každého po mene. Aj my chceme rozoznávať a počúvať Tvoj hlas.
Chceme Ťa verne nasledovať, lebo tak dôjdeme do cieľa cieľov. Nebudeme nasledovať vlkov v ovčom rúchu,
ale len za Tebou chceme vždy ísť. Pane daj nám stratenú radosť a upevni nás v pokoji. Spoj nás láskou
a dôverou v Teba do jedného požehnaného ovčinca.
Vypočuj, Pane, volanie z hlbín a skloň sa k nám, aby prepukla večná radosť v našom srdci, v našej duši.
Pomôž našej nedôvere odísť a nech príde blaho, ktoré Ty ponúkaš. Chvála Ti, večný a dobrotivý! Sláva Ti,
obetavý a milujúci! Amen.
Juraj Gajdošoci