Správny čas
„I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, blíži sa čas tvojej smrti. Zavolaj Józuu
a postavte sa do svätostánku: dám mu svoj príkaz. Mojžiš i Józua odišli
a postavili sa do svätostánku “
Hospodin vedie cestu svojho ľudu do zasľúbenej zeme. Nezáleží na schopnosti
ľudí, On je hlavný organizátor. Vidí ďalej než človek a dokáže aj nemožné.
Mojžiš splnil svoju úlohu ako raz každý tu na zemi. Hospodin presne vie, kedy
Mojžiš zomrie. Jeho nástupcom bude Józua. Aj jeho čaká zápas, aby sa vždy
uplatnila vôľa Hospodina. Nemajme ani my nikdy obavu o svoju budúcnosť.
Spoliehajme sa na riadenie Božie vo všetkom. Hospodin pripomína, že všetko
ďalej platí. To čo prisahal sa isto splní. Každý je nahraditeľný a nesmieme si
o sebe myslieť, že sme super výnimoční. Vidíme postupnosť, ktorú zabezpečil
Všemohúci. Postupujeme na ceste viery, pred nami je cieľ. Vymenili sa ľudia
a cieľ ostáva. Nechajme starosť o seba Bohu. Nevieme čo nám prinesie naša
budúcnosť. Hoci sa blíži čas našej smrti to nie je koniec. Mojžiš bol vyvolený
na veľké veci, ktoré aj po jeho smrti mali pokračovanie. Hospodin si povolal
Józuu, aby naplnil svoj plán. Našich predstavených majme v úcte, všemožne
im pomáhajme. Možno sa blíži čas aj našej smrti, preto postavme sa hoci už
dnes pred Hospodina a prijímajme Jeho príkazy. Máme množstvo príkladov
pre náš život viery, ktoré sú námetom zmeny. Mojžiš zomrel a veríme, že za
nás zomrel nový Mojžiš, Pán Ježiš. Stojme vždy pred Hospodinom, ktorý vie
čo s nami.
Hospodine, zachovaj nám vieru poslúchať Tvoje príkazy a plne prijímať Tvoju
vôľu. Amen.
Istota v neistote
„ On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je
Bohom verným a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy.“
5M 32, 4
Mojžišová pieseň je nádherná. Oslavuje Hospodina za veľké skutky, ktoré
nemajú nikde páru. Nenachádzajú však u ľudí vhodnú odozvu. On vedie
a chráni, vyvolil si Jákoba. Bdie nad svojimi a stráži ich. Vedie, aby došli do
cieľa. Pripomínajme si Jeho vernosť a nemajme už nijaké pochybnosti. Skala
je pojem, ktorý nám pripomína istotu. Prístup Hospodina k Izraelu je vskutku
výnimočný. Ľud si to má vážiť a pripomínať. Odklon k modlám je škodlivý.
My sme sa už viac krát presvedčili, že On je Skala nášho života. Jeho vernosť
nám prináša mnohé výhody. Má s nami trvalý vzťah, ktorý nás vždy motivuje
opätovať Jeho lásku. Uvedomujeme si dnes vierolomnosť a prelietavosť nášho
srdca. Často konáme zakázanú modloslužbu svetským veciam. Nezastaví nás
ani vedomie hriechu, ktoré obviňuje z malovernosti. Hospodin je spravodlivý
k nám vo všetkom. Neťažkajme si, ale ak len na naše hriechy. Veď On sa nami
vždy zaobchádza priamo a otcovsky. Vidíme to na Mojžišovi, ktorý ospevuje
všetko, čo prežil. Je čas zamyslieť sa nad sebou a vyvodiť pre seba dôsledky.
Postaviť sa na Skalu, ktorá v Mojžišovej piesni nesklame. Nech nás neodradí
ani najväčšia modla, ktorá sa môže páčiť našim zmyslom. Skalopevnou vierou
máme do činenia s Hospodinom, pristupujme k Nemu bohabojne a s bázňou.
Bože náš! Chceme Ti spievať dňom i nocou lebo si dobrý, spravodlivý
a priamy. Amen.
Cieľ na dosah
„ Krajinu pred sebou zhliadneš, do krajiny však, ktorú dávam Izraelcom,
nevojdeš.“
5M 32, 52
Mojžiš počuje od Hospodina jasné slovo, zasľúbenú zem uvidí, ale jeho noha
tam nevkročí. Mojžiš je tesne pred cieľom, ktorý nemá dosiahnuť. Milosť má
v tom, že na vlastné oči vidí, čo pripravil Hospodin. Je to presvedčivý dôkaz
platnosti Božej vlády. Mojžiš vidí to, čo iní nevidia. Potvrdzuje sa Božie slovo
a viera sa stáva videním. Takto je Mojžiš pripravovaný na svoju smrť. Blíži sa
vrchol jeho pozemskej púte, bude pripojený k otcom. Mnohí, ktorí išli púšťou
nevkročili do zasľúbenej zeme pre svoju malovernosť. Nevzdali úctu svätému
Bohu. Obráťme dnešný biblický text na seba, poznávame naše maloverné
zlyhania. Na dennej báze podliehame pochybnostiam hriechu. Slovo nám vždy
ukazuje perspektívu, ktorej sa nesmieme nijako vzdať. Na našej ceste plnej
prekážok často padáme. Pochybujeme o sebe a o Božích plánoch. Veríme, ale
dávame do toho príliš našej ľudskej formy. Uctievame výkon človeka, ľudskú
prezieravosť. Počítame viac so sebou ako s Bohom. Nezabúdajme na cieľ pred
nami. Nezatvrdzujme si srdcia myšlienkami na rozkoš sveta, ktorá pominie
a nedá nám pravé potešenie. Spoliehajme na Boha, On nás vedie a dovedie do
svojho cieľa. Zbadáme ho vždy v Ježišovi Kristovi a umrieť je už len zisk.
Drahý Bože, otváraj naše oči viery pre Tvoje cesty a pre Tvoje ciele. Amen.
Vyvolenie nekončí
„ Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom:
On je tvojim ochranným štítom tvojim slávnym mečom! Lichotiť ti budú tvoji
nepriatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách.“
5M 33, 29
Slová Mojžišovho požehnania hovoria za všetko. Požehnanie znamená život
pod Božím pohľadom. Je to Božia priazeň, ktorú prežil Mojžiš spolu s ľudom
na ceste z Egypta. Izrael je požehnaný a je výnimočný. Chráni si ho Hospodin
pred každým nepriateľom. Nepriatelia nič nedosiahnu, keď On s nimi bojuje.
Spoznajú s kým majú do činenia a stratia odvahu. Bez pomoci by Izrael nikdy
nedošiel do zasľúbenej zeme. Ich cesta púšťou sa síce predlžila, ale napokon
došli do cieľa. Vzdávali sa ho svojou neposlušnosťou a často v nich víťazila
malovernosť. Blahoslavenstvo ma význam spasenia. Izrael je blahoslavený pre
celú svoju budúcnosť. Boží plán sa nedá nikdy zmariť, čo sa ukázalo a stále sa
ukazuje práve na živote Izraela. Novým Izraelom je cirkev, ktorá žije Kristom.
Pripomínajme si dnes všetky Božie divy, ktoré vedú k nášmu blahoslavenstvu.
Isto máme aj my svojich nepriateľov, môže to byť napríklad nejaký nedostatok
či nemoc. Naše sily nestačia na všetko, ale spoľahnime sa na Hospodina. On je
silný a najväčší. Podriaďme sa Jeho vôli a On nás zachráni. Jemu vzdajme
úctu za všetko. Prežívajme, že sme zachránení a uvedení do skutočnosti raja.
Udeľ nám Hospodine silu pre dnešok, ale aj na celú cestu, ktorá je ešte pred
nami. Amen.
Dosah večnosti
„ Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oči neoslabli, ani jeho
životná sila nezmizla.“
5M 34, 7
Mojžiš vystúpil na vrch Nebó a tam zomrel. Ešte pred tým uvidel zasľúbenú
krajinu. Zomiera plný sily, sám vyšiel na vysoký vrch. Hospodin ho pochoval.
Postaral sa o Mojžiša, ktorý bol vytiahnutý z vôd rieky Níl. Vyrastal v paláci
faraóna, kde získal vzdelanie a vyššiu výchovu. Mojžiš bol postavený na čelo
Božieho ľudu. Mnoho prežil a veľa sa modlil. Pre svoje zlyhanie nevošiel do
zasľúbenej zeme ako mnohí z ľudu. Získal však zvláštnu milosť, že ju uvidel.
Vieme, že lepšie je raz vidieť, ako sto krát počuť. Mojžiš bol prvý, čo uvidel
zasľúbenú skutočnosť. Všetci ostatní boli dole, pod vrchom Nebó. Možno ešte
dúfali, že sa vráti ako sa vrátil zo Sinaja. Hoci raz boli nedočkaví a urobili si
zlaté teľa. Mojžiš zomrel a ľudia za ním plačú. Je to strata, ale cesta nekončí.
Možno nám pred nedávnom zomreli pre nás dôležití ľudia. Možno sa aj my
pomaly pripravujeme na smrť. Rozhliadnime sa okolo seba, koľko krásy je
okolo nás. Ani všetko neprejdeme a neuzrieme. Tu putujeme raz lepšie a raz
horšie. O vstupe do zasľúbeného kráľovstva nerozhodujeme my, ale náš Boh.
Opášme sa na ďalšiu cestu pokorou a oddanosťou. Len tak budeme schopní
nasledovať a prekonávať úskalia. Naša kresťanská povinnosť je vzdávať Bohu
úctu a chválu. To znamená obrátiť k nemu celé srdce, aby prijímalo Jeho silu.
Raz aj my zomrieme, putujeme a dôjdeme na koniec našej pozemskej cesty.
Prosíme Bože o Tvoju pomoc, kde sa strácajú naše sily. Amen.
Svet a nebo
„Ak ste teda s Kristom odumreli živlom sveta, ako to, že sa dáte viazať, – ako by ste ešte vo svete žili, – predpismi?.“
Kol 2, 20
Rozličné výstrahy sú platné aj pre nás. Radi posudzujeme a sme posudzovaní hlavne pre svetské veci. Zamestnáva nás, čo je okolo. O to viac musíme dbať na slovo Kristovo. On nám prichystal skutočnú odmenu, o ktorú sa nesmieme dať pripraviť. Kristu je Hlava, my sme telom. Svet zo svojou krásou je oproti Kristovi bieda a mámenie. Rozkazy ľudského učenia vedú nakrátko a márne. Pán Ježiš Kristus nás vedie vždy dokonale. Nájdime túto harmóniu v sebe pre pokoj v našom srdci. Pokrstení sme odumreli svetu, ktorý ponúka len riešenia cez hriech. Sme ako poviazaní svetskými povinnosťami, ktoré pokladáme za prvoradé ešte pred Kristom. Vazali tohto sveta tápu zmietaní živlami. Zákony sveta nás riadia viac ako Boží zákon. Zaiste, že si musíme plniť všetky svoje povinnosti v práci, v spoločnosti, v ktorej žijeme. Tak sme vychovaný a tak sme naučení. No nesmie nás to príliš zotročiť. Musíme si nájsť dostatok času pre Krista. On nám všetko svoje daroval. Na kríži priniesol obeť svojho života.
Kriste, prosíme o každodennú Tvoju pomoc. Nech nás neviaže svet pavučinou záhuby, ale Tvoje slovo chceme verne a horlivo vždy nasledovať. Pomôž nám
Nadhľad
,, Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi.“
Kol 3, 2
Ľudský rozum je plný myšlienok. Rozmýšľame vo dne v noci o všetkom, čo je okolo nás. Už filozof povedal, že myslí, teda je, existuje. Pohania mali rozum za spôsob a cestu k dosiahnutiu blaha. Náš rozum sa nám často nedarí skrotiť. Myslíme na všeličo, ale apoštol nás napomína na to, čo je hore. Taký je život s Kristom. Zamyslení bývame, keď sa nám nedarí. Máme čierne a chmúrne myšlienky pri nedostatku zdravia, chleba, hmotných statkov. Nezabúdajme, že svojimi myšlienkami aj hrešíme. Myšlienky predchádzajú skutky. Tu na tejto zemi máme domy, polia, autá, vklady. Fúru vecí, ktorým prikladáme zvláštny význam. Intenzívne myslíme teda na to, čo vlastníme. Plný život je skrytý s Kristom. To, čo nevidíme máme ukryté hore v Kristovi. On je večnou slávou pre vzkriesených. Pre veriacich a slúžiacich evanjeliu. Jeho nádhera svieti na túto zem. Odpútajme sa aspoň z času na čas od všetkého, čo je na tejto zemi. Zopnime svoje ruky k vrúcnej modlitbe a oslavujme živého Krista, On je Alfa a Omega. Oslavujeme Kriste, Tvoju lásku k nám. Ukazuj nám, čo je hore nad našimi starosťami a myšlienkami na pominuteľné a obdivované veci.
Človeče nehnevaj sa
„Pre tieto veci prichádza hnev Boží..“
Kol 3, 6
Hnev je súčasťou našich pocitov. Prejavujeme ním odpor, odmietanie, zlosť. Každý z nás sa už niekedy nahneval na samého seba alebo na iného človeka. Boží hnev presadzuje spravodlivosť. Je proti ľudským hriešnym pokleskom. Na druhej strane vieme, že Boží hnev netrvá navždy. Svätý Boh rád udeľuje milosť. Apoštol vedel, že do života viery sa dostáva modloslužba. Vidíme ju napríklad v živote Božieho ľudu na ceste púšťou z Egypta. Mnohí králi boli modloslužobníci. Na to sa Boh hnevá, nemôže to schvaľovať. V nás musí žiť Kristus. On je naše všetko. Máme odložiť na bok všetky zlé spôsoby, ktoré sú škodlivé nielen pre nás, ale tiež pre našich blížnych. Hriechom škodíme sebe aj iným. Boží hnev je strašný, skúsili ho napríklad mestá Sodoma a Gomora. Pred takým spravodlivým hnevom musíme mať stále svätú bázeň. Stojí za pripomenutie, že Kristus znášal Boží hnev na golgotskom kríži. Kvôli nám On trpel, aby sa Boží hnev od nás odvrátil. Preto milujme Krista, On je všetkým a celým požehnaním života. Milostivý Bože, zachovaj nehodným hriešnym ľuďom priazeň, dobrotivosť svoju daj nám aj dnes. Zastav hnev a daj pokoj.
Módna prehliadka
„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte tedy srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.“
Kol 3,12
Apoštol Pavol kresťanov oslovuje : ,, Vyvolení Boží “. Veriaci v Pána sú svätí a milovaní. Môžeme s tým rátať tiež, že sme Bohom milovaní. Obliekame sa do práce, do spoločnosti a na voľní čas. Vyberáme si vhodný a slušivý odev. Rada z Písma znie, aby sme si dnes obliekli tie najlepšie kresťanské vlastnosti. Dokonalou je láska, ktorá má byť na prvom mieste života kresťana. Základom všetkého je teda láska. Ako odev obopína telo tak nás má charakterizovať, ale aj zdobiť biely odev živej viery. Musíme sa všetci znášať, keď treba odpúšťať si navzájom. Nečaká nás preto nič ľahké. Zápas života musíme vybojovať len vierou. Príklad máme v Ježišovi Kristovi. Dobré príklady priťahujú, inšpirujú. Rozhodujúci je pokoj, ktorý Pán dáva svojim učeníkom. Ponúka platí rovnako dnes. Od Krista nie sme vzdialení, ale nabáda nás stále viac k zblíženiu. Slovo Kristovo je vždy obohacujúce. Prináša množstvo podnetov a námetov k životu každodennej viery. Nechoďme po tomto svete v handrách zloby. Je tu vrelé pozvanie na život v Kristovi. Drahý Pane, za všetko ďakujeme. Prosíme daj nám slová a skutky v Tvojom svätom mene, ktoré je najkrajšie oblečenie na celom svete.
Práca na objednávku
„Čokoľvek robíte, robte z tej duše, ako Pánovi a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete odmenou dedičstvo, veď Pánu Kristu slúžite.“
Kol 3, 23 – 24
Každá jedna rodina tvorí domácnosť. Kresťania žijú v stálej službe Pánovi. Toto sa odzrkadľuje vo vzájomných vzťahoch. Apoštol poukazuje na úlohu žien a mužov v kresťanskej rodine. Nevynecháva ani deti a ich rodičov. Kto číta tieto slová iste sa zamyslí nad svojou domácnosťou. Žiť kresťansky veľa znamená. Treba vždy konať z duše, ako Pánovi. V každom človeku vidíme záujem Boží o tohto človeka. Pán učí robiť dobré skutky a za to je odmena v nebesiach. Kresťanský spôsob života je vždy moderný. Žiť podľa vôle Pána je to najlepšie pre všetkých členov rodiny. Služba človeku je vlastná služba Kristovi. Nesmieme sa nijako povyšovať, ale ani druhých sústavne ponižovať. Milovať svoju domácnosť sa od kresťana priam očakáva. Vyžaduje si to Boží poriadok ustanovený od počiatku sveta. Čím by sme boli bez rodičov, starých rodičov, od ktorých sme všetko zdedili. Boli kresťanmi, ktorí sa o nás starali. Odriekali si, aby dali svojim deťom. Oni takto slúžili Kristovi, keď svoje dali nám. Pane, prosíme daj nám dosiahnuť odmenu, ktorú si pripravil pre svojich služobníkov. Pomôž všetko činiť z celej vernej kresťanskej duše.
Modli sa a pracuj
,, V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte .“
Kol 4, 2
Každá modlitba musí byť spojená s vytrvalosťou. Keď sa modlíme nemusíme hovoriť mnoho ako pohania. Dôležitá je úprimná a verná modlitba. Apoštolský dôraz je na modlitebnú bdelosť. Pán Ježiš tiež vyzýva k bdelosti. Znamená to určitú ostražitosť a pripravenosť pre Pánovu vec. Modlitby nás sprevádzajú po celý život. Mnohí si bez nich nevedia predstaviť svoj deň. Reformátor Kalvín nabáda: ,,Modli sa a pracuj“. Každé naše dobrorečenie patrí svätému Bohu. On je adresátom našich modlitieb. Musíme pravidelne oslavovať Jeho večnú lásku a Jeho dobrotivé srdce. Dobrorečiť máme nielen slovom modlitby, ale dopĺňať ju dobrými skutkami. Nevynechávajme prosby k Bohu za šírenie evanjelia vo svete. Tak sa stávame účastnými na misijnom diele. Modlitbou pripravujeme cestu Pánovi. Vykupovať čas je dôležité, vymedziť si chvíľu na spytovanie. Veriaci sa usiluje hovoriť bez predsudkov, milo a srdečne. Modlitba je naša výsada. Priami rozhovor s Bohom o svojich a Božích veciach. Dobrorečíme Mu za všetko, čo nám daroval z nekonečnej milosti. Vypočuj Bože modlitby svojich služobníkov, ktoré znejú dňom nocou z našich nehodných sŕdc.
Pán prichádza
„Kto znesie deň Jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa zjaví? Veď On je ako
tavičov oheň a ako práčov lúh!“
Mal 3,2
Otázka je tu správne položená. Zvykneme niekedy povedať, že otázka je
dobrá. Niekedy je dôležitejšia ako samotná odpoveď. Prorok sa trefne pýta aj
teba, či obstojíš pred Pánom? Zasľúbenie Božie neprestáva platiť. My na to
pamätajme a nemajme nijaké pochybnosti. Božie slovo sa nástojčivo obracia aj
na nás. Ako reagujeme? Povrchne ledabolo alebo máme pred ním bázeň?
Poznáme sa, ale pozná nás lepšie náš Boh. Naše dni sú aj uponáhľané, máme
málo času na všetko. Posolstvo Božie nás nabáda k poslušnosti. On raz príde,
On sa raz zjaví. Čo bude s nami potom. Možno nás ľudí to trápi, možno nie.
Nič neskryjeme a práve naopak, všetko sa vyjaví. Tu vidíme čas Božej milosti.
Ešte nie je neskoro, aby sme vyznali každý náš hriech. Môžeme pretaviť každý
poklesok v moci Božej lásky na túžbu po spasení. Pán prichádza a my chceme
tomu všetko prispôsobiť. Sami neobstojíme, sami sa nezachránime. Prosme
o pomoc dokiaľ sa dá. Spoliehajme na zasľúbenie, ktoré je dané nám ľuďom.
Môžeme sa aj dnes modliť, aby sme boli zachránení. Prosme neprestajne za
seba a za iných ľudí. Okolo seba máme radi čistotu a poriadok, nech je tak aj
s našou kresťanskou vierou.
….
Pane náš, neobstojíme ak nás Ty milostivo nezachrániš. Amen.
Istota mimo nás
„Lebo ja, Hospodin, som sa nezmenil, ani vy ste neprestali byť synmi
Jákobovými.“
Mal 3,6
Hospodin je pre svoj ľud istotou, ktorá sa nikdy nemení. Toto platí už od
stvorenia sveta. My nemáme inú možnosť stálosti len v Ňom. Sami vieme, že
všetko pozemské okolo nás sa ruší. To, čo bolo niekedy pevné a krásne, dnes
už nemusí byť. Mnohokrát k niektorým zmenám prispievame aj my svojou
bezohľadnosťou, keď si nevážime dedičstvo našich predkov. Medzi toto veľké
dedičstvo iste patrí Biblia, Božie slovo. Stále platí to, čo povedali proroci,
evanjelisti, Pán Ježiš. Pamätáme si, že Jákob bol praotec, ktorý dostal nové
meno Izrael. Mal dvanásť synov, z ktorých vzišli pokolenia Božieho ľudu. My
sme v cirkvi novým Izraelom, v Kristovi sme sa stali synmi a dcérami nášho
nebeského Otca. Vo svete je veľa premenných skutočností, ale Hospodin je ten
istý. Malachiáš tu reaguje na malomyseľnosť, ktorá vtedy mnohých opantala.
Neprestaňme túžiť byť Božími deťmi! Hospodin, Boh náš nás vždy uisťuje
ako nikto iný. Máme teda dôvod aj dnes sa z toho tešiť. Je tu niekto veľký, kto
nás miluje. Staré časy beznádeje sú preč, čerpajme z nového života, ktorý dáva
Kristus. Boh sa nemení, ale my zmeňme samých seba vo svetle evanjelia.
….
Drahý Bože, ďakujeme Ti za večnú a aj dnešnú lásku. Amen.
Vytrvalejšia služba
„Potom zase uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a bezbožným, medzi tým, kto
Bohu slúžia tým, kto Mu neslúži.“
Mal 3,18
Prorocké slovo jasne rozlišuje, že zbožní dostanú odplatu a bezbožní skazu.
Pán Ježiš blahoslaví túžiacich po spravodlivosti. Spravodlivosť chceme aj my
v našom každodennom živote. Veriaci človek, ktorý sa spolieha na Boha, túži
po Jeho spravodlivosti, ktorú chce uplatňovať spôsobom svojho života. Medzi
spravodlivým a bezbožným je iste veľký rozdiel. Spravodlivosť prináša postoj
viery, ale nevera nikdy neprinesie nič dobré. V časoch proroka Malachiáša sa
niektorí ľudia domnievali, že slúžiť Bohu je daromné. Bol to omyl, ktorý dnes
tiež môžeme pozorovať. Boh si vyhradzuje právo konať správne a múdro.
Uvažujme radšej, či Mu slúžime celým svojim životom. Malovernosť môže
prísť, keď sa dostávame na rázcestie a máme sa rozhodovať. Spravodlivosť
neznamená nič iné, než spoľahnutie sa na Boha. Prijatie a rešpektovanie Jeho
svätej vôle. On za nás dokáže vybojovať boj, prevedie cez úskalia a odplatí
spravodlivo našim protivníkom. Čo nevidíme teraz, zbadáme v budúcnosti.
Božie cesty sú nevyspytateľné, On sa zmiluje nad kým sa zmiluje, ako chce.
Neposudzujme iných, ale radšej seba. Modlíme sa a verme v Evanjelium.
…
Svätý Bože, Tvoja spravodlivosť nech prebúdza v nás nový život. Amen.
Pravá zbožnosť
„Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou
a kázňou.“
Príslovia 1,7
Od malička poznávame, čo je okolo nás v tomto svete. Ovplyvňuje nás všetko
možné. Medzi múdrosťou Božou a múdrosťou sveta je priepastný rozdiel. Prvá
slúži na večnosť a druhá načas. Múdre slová Prísloví volajú každého k bázni
pred Hospodinom. Je to bohabojnosť, ktorá pozdvihuje človeka. Poznávať sa
máme aj my sami, že sme hriešni a slabí. Následne sa prehlbuje naše poznanie
večnosti, Božieho zriadenia všetkého. Je stará pravda, že nerozumní padajú na
svojej vlastnej pravde. Kto stavia na skale aj počas búrky obstojí. Múdrosťou
pohŕdať môže len blázon, ktorý si neváži samého seba. Dôležitá pre život je aj
kázeň, mravnosť a poriadok. Ak sa chceme rozvíjať musíme mať bázeň, bez
nej sme na jednom mieste. Hriešnici nás môžu zvádzať na zlé chodníčky, ale
bázňou máme radu, aby sme sa vyhli každej neprávosti. Vrchol celej Božej
múdrosti nám predstavuje Pán Ježiš. Vyučoval, uzdravoval, nasycoval, dával
nádej a spásu. On nikdy nebol bez bázne, ktorú aj šíril medzi ľuďmi. Pán Ježiš
sa celkom oddal vôli Božej a Jeho poslušnosť nás vyučuje pravej ceste. Rozum
človeka nemôže obsiahnuť celé Božie dielo, len prijať spásu a ďalej veriť.
….
Dobrotivý drahý Pane, žehnaj a daj nám bázeň Tvojich učeníkov. Amen
Nielen počúvať, ale konať
„Kto však mňa počúva, bude bezpečne bývať, bez starostí, bez strachu pred
nešťastím.“
Pr 1,33
Bývať znamená žiť, trvať, existovať. Vieme, že Hospodin dal svojmu ľudu
zasľúbenú zem, aby tam býval. Od Neho máme všetko aj strechu nad hlavou.
Bezpečie vyžadujeme, ale často si neuvedomujeme jeho cenu. V bezpečí sme
vtedy, keď nás niekto stráži. Niekto mocnejší a spoľahlivejší ako my. V živote
máme strach a množstvo starostí. Obávame sa napríklad nedostatku, chorôb
a najnovšie aj vojny. To, že máme bývanie a máme kde skloniť hlavu má vždy
veľkú cenu. Nie sme bezdomovci, ale máme rodinný základ. Máme nebeského
Otca, ktorý sa príkladne o nás stará. Jeho máme počúvať nielen svojimi ušami.
Musíme počúvať srdcom viery, ktoré sa stáva prijímačom večnej Božej lásky.
Z Písma vieme ako On zázračne zachraňoval pred každým nepriateľom. Bolo
potrebné mať očakávanie viery. Počúvať sa stále učíme. Dnešný deň môže byť
opäť novou príležitosťou prehodnotiť doterajšiu neposlušnosť. Môžeme meniť
vzorce nášho zaužívaného správania a usilovať sa byť lepšími. Prosme Otca
o stálu pomoc a ochranu. Najmocnejší môže dať pomocnú ruku všade tam, kde
nestačíme a nevieme. Bývajme aj dnes v Jeho dome, kde je mnoho príbytkov.
….
Milovaný nebeský Otče, daj nám silu počúvať, bývaj i dnes s nami. Amen.
Vysoká škola
„ Lebo Hospodin dáva múdrosť, z Jeho úst je poznanie i rozvaha.“
Pr 2, 6
Hospodin dáva úplne všetko, čo si len vieme predstaviť. Dáva aj to o čom
všetko nevieme a dosiaľ sme to nepochopili a nevideli. Zaujíma nás hlavne
múdrosť Božia, ktorá je za všetkým. My sa riadime svojim rozumom, hlavou.
Vedie nás i cit a skúsenosť. Príslovia nám predkladajú niečo viac. Hospodin je
ochotný poučiť každého človeka, aby viedol svoj život dobre a bohabojne.
Jeho ústa prehovorili, aby ľudí privádzal k spáse. Dobre vieme, že modly majú
ústa a nehovoria. Majú uši a nepočujú. Hospodin je živý Boh, rozpráva mocne,
poučne a tvorivo. Pozorne počúvajme nech sa nič z toho, čo On hovorí nikde
nestratí. Jeho rečou sú mnohé zázraky, ktoré Písmo opisuje. Ten najväčší je, že
Ježiš Kristus bol vzkriesený. Držme sa i dnes pravdy Kristovho víťazstva. Pod
mocou Jeho slávy sa môže premieňať náš neúspech na úspech, zlyhanie bude
odrazom k niečomu lepšiemu a smrť definitívne premôže život. S rozvahou sa
vydajme do ponúkaného času, pracujme pre dobro svoje a pre iných. Myslíme
nielen na to, čo je dole, ale aj na to, čo je hore. Naše ústa neprestajne dňom i
nocou nech chvália Hospodina. Zoberme z toho, čo dáva len Jeho múdrosť.
….
Ďakujeme Bože skrze Ježiša Krista za múdrosť, ktorú dávaš k viere. Amen.
Výchova Božích detí
„ Lebo Boh tresce toho, koho miluje, ako otec syna. ktorému chce dobre.“
Pr 3, 12
Vieme od útleho detstva, že primeraný trest vychováva. Človek sa bojí trestu
a všemožne sa mu vyhýba. V našom živote sme bežne trestaný za porušenie
svetského zákona. Každý oprávnený trest máme prijať s pokorou, hoci sa nám
nepáči. Ak by sme nerobili chyby a zlé činy, trest by nebol. Sami dobre vieme,
že v živote je to často tak, že spáchané zlo sa nám vráti. Keď nás naši rodičia
karhali a napomínali, často sa nám to nepáčilo. Cítili sme ako deti krivdu, hoci
mali rodičia pravdu. To zisťujeme s odstupom času doposiaľ. Boží trest značí
aj Boží záujem o Teba. Je to pozvanie na cestu späť. Boh trestá z lásky, miluje
koho trestá. Na hriešnikov prichádza Boží hnev, to stále platí. Svätý Boh sa na
nás obracia s otcovskou láskou. Jeho ruka nikdy nie je príliš tvrdá lebo On nás
vychováva múdro a správne. Chce nám ľuďom dobre, aj keď Jeho dobrotu my
hneď v danom treste nezbadáme. Vždy platí, že sme Božie deti. Spôsobujeme
mnohé škody sebe aj iným, nedorozumenia ľudskej zloby, závistlivé útoky.
Naozaj sa často správame ako naivné deti, ktoré sú bez dozoru a vyvádzajú
nepekné veci. Preto si zaslúžime, aby nás Boh viedol k dobrému, veď je Otec.
….
Sprevádzaj Bože ako Otec svoje deti aj nás dnes. Amen.