Úvahy

Správny čas
„I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, blíži sa čas tvojej smrti. Zavolaj Józuu
a postavte sa do svätostánku: dám mu svoj príkaz. Mojžiš i Józua odišli
a postavili sa do svätostánku “

Hospodin vedie cestu svojho ľudu do zasľúbenej zeme. Nezáleží na schopnosti
ľudí, On je hlavný organizátor. Vidí ďalej než človek a dokáže aj nemožné.
Mojžiš splnil svoju úlohu ako raz každý tu na zemi. Hospodin presne vie, kedy
Mojžiš zomrie. Jeho nástupcom bude Józua. Aj jeho čaká zápas, aby sa vždy
uplatnila vôľa Hospodina. Nemajme ani my nikdy obavu o svoju budúcnosť.
Spoliehajme sa na riadenie Božie vo všetkom. Hospodin pripomína, že všetko
ďalej platí. To čo prisahal sa isto splní. Každý je nahraditeľný a nesmieme si
o sebe myslieť, že sme super výnimoční. Vidíme postupnosť, ktorú zabezpečil
Všemohúci. Postupujeme na ceste viery, pred nami je cieľ. Vymenili sa ľudia
a cieľ ostáva. Nechajme starosť o seba Bohu. Nevieme čo nám prinesie naša
budúcnosť. Hoci sa blíži čas našej smrti to nie je koniec. Mojžiš bol vyvolený
na veľké veci, ktoré aj po jeho smrti mali pokračovanie. Hospodin si povolal
Józuu, aby naplnil svoj plán. Našich predstavených majme v úcte, všemožne
im pomáhajme. Možno sa blíži čas aj našej smrti, preto postavme sa hoci už
dnes pred Hospodina a prijímajme Jeho príkazy. Máme množstvo príkladov
pre náš život viery, ktoré sú námetom zmeny. Mojžiš zomrel a veríme, že za
nás zomrel nový Mojžiš, Pán Ježiš. Stojme vždy pred Hospodinom, ktorý vie
čo s nami.
Hospodine, zachovaj nám vieru poslúchať Tvoje príkazy a plne prijímať Tvoju
vôľu. Amen.
Istota v neistote
„ On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je
Bohom verným a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy.“
5M 32, 4
Mojžišová pieseň je nádherná. Oslavuje Hospodina za veľké skutky, ktoré
nemajú nikde páru. Nenachádzajú však u ľudí vhodnú odozvu. On vedie
a chráni, vyvolil si Jákoba. Bdie nad svojimi a stráži ich. Vedie, aby došli do
cieľa. Pripomínajme si Jeho vernosť a nemajme už nijaké pochybnosti. Skala
je pojem, ktorý nám pripomína istotu. Prístup Hospodina k Izraelu je vskutku
výnimočný. Ľud si to má vážiť a pripomínať. Odklon k modlám je škodlivý.
My sme sa už viac krát presvedčili, že On je Skala nášho života. Jeho vernosť

nám prináša mnohé výhody. Má s nami trvalý vzťah, ktorý nás vždy motivuje
opätovať Jeho lásku. Uvedomujeme si dnes vierolomnosť a prelietavosť nášho
srdca. Často konáme zakázanú modloslužbu svetským veciam. Nezastaví nás
ani vedomie hriechu, ktoré obviňuje z malovernosti. Hospodin je spravodlivý
k nám vo všetkom. Neťažkajme si, ale ak len na naše hriechy. Veď On sa nami
vždy zaobchádza priamo a otcovsky. Vidíme to na Mojžišovi, ktorý ospevuje
všetko, čo prežil. Je čas zamyslieť sa nad sebou a vyvodiť pre seba dôsledky.
Postaviť sa na Skalu, ktorá v Mojžišovej piesni nesklame. Nech nás neodradí
ani najväčšia modla, ktorá sa môže páčiť našim zmyslom. Skalopevnou vierou
máme do činenia s Hospodinom, pristupujme k Nemu bohabojne a s bázňou.
Bože náš! Chceme Ti spievať dňom i nocou lebo si dobrý, spravodlivý
a priamy. Amen.
Cieľ na dosah

„ Krajinu pred sebou zhliadneš, do krajiny však, ktorú dávam Izraelcom,
nevojdeš.“
5M 32, 52
Mojžiš počuje od Hospodina jasné slovo, zasľúbenú zem uvidí, ale jeho noha
tam nevkročí. Mojžiš je tesne pred cieľom, ktorý nemá dosiahnuť. Milosť má
v tom, že na vlastné oči vidí, čo pripravil Hospodin. Je to presvedčivý dôkaz
platnosti Božej vlády. Mojžiš vidí to, čo iní nevidia. Potvrdzuje sa Božie slovo
a viera sa stáva videním. Takto je Mojžiš pripravovaný na svoju smrť. Blíži sa
vrchol jeho pozemskej púte, bude pripojený k otcom. Mnohí, ktorí išli púšťou
nevkročili do zasľúbenej zeme pre svoju malovernosť. Nevzdali úctu svätému
Bohu. Obráťme dnešný biblický text na seba, poznávame naše maloverné
zlyhania. Na dennej báze podliehame pochybnostiam hriechu. Slovo nám vždy
ukazuje perspektívu, ktorej sa nesmieme nijako vzdať. Na našej ceste plnej
prekážok často padáme. Pochybujeme o sebe a o Božích plánoch. Veríme, ale
dávame do toho príliš našej ľudskej formy. Uctievame výkon človeka, ľudskú
prezieravosť. Počítame viac so sebou ako s Bohom. Nezabúdajme na cieľ pred
nami. Nezatvrdzujme si srdcia myšlienkami na rozkoš sveta, ktorá pominie
a nedá nám pravé potešenie. Spoliehajme na Boha, On nás vedie a dovedie do
svojho cieľa. Zbadáme ho vždy v Ježišovi Kristovi a umrieť je už len zisk.
Drahý Bože, otváraj naše oči viery pre Tvoje cesty a pre Tvoje ciele. Amen.

Vyvolenie nekončí
„ Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom:
On je tvojim ochranným štítom tvojim slávnym mečom! Lichotiť ti budú tvoji
nepriatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách.“
5M 33, 29
Slová Mojžišovho požehnania hovoria za všetko. Požehnanie znamená život
pod Božím pohľadom. Je to Božia priazeň, ktorú prežil Mojžiš spolu s ľudom
na ceste z Egypta. Izrael je požehnaný a je výnimočný. Chráni si ho Hospodin
pred každým nepriateľom. Nepriatelia nič nedosiahnu, keď On s nimi bojuje.
Spoznajú s kým majú do činenia a stratia odvahu. Bez pomoci by Izrael nikdy
nedošiel do zasľúbenej zeme. Ich cesta púšťou sa síce predlžila, ale napokon
došli do cieľa. Vzdávali sa ho svojou neposlušnosťou a často v nich víťazila
malovernosť. Blahoslavenstvo ma význam spasenia. Izrael je blahoslavený pre
celú svoju budúcnosť. Boží plán sa nedá nikdy zmariť, čo sa ukázalo a stále sa
ukazuje práve na živote Izraela. Novým Izraelom je cirkev, ktorá žije Kristom.
Pripomínajme si dnes všetky Božie divy, ktoré vedú k nášmu blahoslavenstvu.
Isto máme aj my svojich nepriateľov, môže to byť napríklad nejaký nedostatok
či nemoc. Naše sily nestačia na všetko, ale spoľahnime sa na Hospodina. On je
silný a najväčší. Podriaďme sa Jeho vôli a On nás zachráni. Jemu vzdajme
úctu za všetko. Prežívajme, že sme zachránení a uvedení do skutočnosti raja.
Udeľ nám Hospodine silu pre dnešok, ale aj na celú cestu, ktorá je ešte pred
nami. Amen.
Dosah večnosti
„ Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oči neoslabli, ani jeho
životná sila nezmizla.“
5M 34, 7
Mojžiš vystúpil na vrch Nebó a tam zomrel. Ešte pred tým uvidel zasľúbenú
krajinu. Zomiera plný sily, sám vyšiel na vysoký vrch. Hospodin ho pochoval.
Postaral sa o Mojžiša, ktorý bol vytiahnutý z vôd rieky Níl. Vyrastal v paláci
faraóna, kde získal vzdelanie a vyššiu výchovu. Mojžiš bol postavený na čelo
Božieho ľudu. Mnoho prežil a veľa sa modlil. Pre svoje zlyhanie nevošiel do
zasľúbenej zeme ako mnohí z ľudu. Získal však zvláštnu milosť, že ju uvidel.
Vieme, že lepšie je raz vidieť, ako sto krát počuť. Mojžiš bol prvý, čo uvidel
zasľúbenú skutočnosť. Všetci ostatní boli dole, pod vrchom Nebó. Možno ešte
dúfali, že sa vráti ako sa vrátil zo Sinaja. Hoci raz boli nedočkaví a urobili si
zlaté teľa. Mojžiš zomrel a ľudia za ním plačú. Je to strata, ale cesta nekončí.
Možno nám pred nedávnom zomreli pre nás dôležití ľudia. Možno sa aj my

pomaly pripravujeme na smrť. Rozhliadnime sa okolo seba, koľko krásy je
okolo nás. Ani všetko neprejdeme a neuzrieme. Tu putujeme raz lepšie a raz
horšie. O vstupe do zasľúbeného kráľovstva nerozhodujeme my, ale náš Boh.
Opášme sa na ďalšiu cestu pokorou a oddanosťou. Len tak budeme schopní
nasledovať a prekonávať úskalia. Naša kresťanská povinnosť je vzdávať Bohu
úctu a chválu. To znamená obrátiť k nemu celé srdce, aby prijímalo Jeho silu.
Raz aj my zomrieme, putujeme a dôjdeme na koniec našej pozemskej cesty.
Prosíme Bože o Tvoju pomoc, kde sa strácajú naše sily. Amen.